V súťaži SHOP ROKU 2022 sme v kategórii CENA HEUREKY získali 3. miesto.

Včelárenie a permakultúra v Indonézii

bali_220

Indonézia je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. S viac ako 230 miliónmi obyvateľov ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta.

Napriek veľkému počtu obyvateľov a vysokej hustote osídlenia sa v krajine nachádzajú obrovské oblasti divokej prírody s druhou najväčšou biodiverzitou na svete*.

Jedným z ostrovov Indonézie je aj ostrov Bali. Tam som navštívil kolegu včelára Paka Fredyho, vlastným menom (Wayan Setipriyadi). Pak sa narodil v Taro, má 57 rokov a okrem včelárenia sa venuje aj permakultúre. Pak žije v meste Gianyar neďaleko mesta Ubud, ktoré je veľmi populárnou turistickou destináciou. Ak sa zaujímate o včelárenie a permakultúru, určite Paka navštívte.

Ako Pak Fredy včelári?

Na Bali majú lokálne včely a tiež takzvané čierne včely (trigona). Tieto včely sú nebodavé a odolnejšie voči chorobám. Pokiaľ viem, sú dosť rozšírené aj v Singapure. Na Bali sa včelári v malých jednoduchých úľoch zavesených na strome. Na naše pomery je to taký mini úľ. Pak si vyrába úle sám. Med stáčajú len raz ročne, podobne ako v Katare, o čom som napísal článok: Dobrodružná výprava za datľovým medom z KATARU.

Med na Bali predávajú vo fľašiach. Keď som sa Fredyho pýtal, akú váhu má med vo fľaši, povedal, že to nevie, tam je to proste fľaša s medom. Cena tejto fľaše s medom, ktorá je produktom jednej včelej rodiny v priebehu jedného roka je 200.000 Indonézskych rupií, čo predstavuje asi 12 EUR. Na Bali majú med zmiešaný kvetový. Nemajú jednodruhové medy. V porovnaní s ostrovom Jáva, ktorý sa taktiež nachádza v Indonézii, sú medy na Bali odlišné vôňou,chuťou a aj farbou. Síce aj na Jáve stáčajú med raz ročne a med je zmiešaný kvetový, ale sú tam iné druhy kvetov. Mne osobne viac chutí med z Bali, ale treba vyskúšať a porovnať :)

Pak Fredy si nenecháva svoje vedomosti o včelách a včelárení len pre seba, ale organizuje kurzy a vzdeláva ľudí v tejto oblasti. Cena kurzu je v rozmedzí od 100.000 do 300.000 rupií.

VIAC FOTIEK ZO VČELÁRENIA NA BALI NÁJDETE V NAŠEJ FOTOGALÉRII.

 

Permakultúra a Pak Fredy

Pak sa narodil do rodiny farmára, ktorý obhospodaroval 3 hektáre pôdy, na ktorej pestovali ryžu, zeleninu a ovocie. Neskôr rodičia rozdelili pôdu medzi svoje deti a na Paka Freddyho pripadlo 90 árov. Bolo to dlho pred tým, ako sa v roku 2007 dozvedel o permakultúre. Pak používa len hnojivá neobsahujúce chemikálie. Prevádzkuje maloobchodnú a veľkoobchodnú firmu, ktorá predáva ryžu, sadenice, kompost, červy, byliny, náradie a iné produkty, ktoré prispievajú k zdravému a produktívnemu životu.


(Milan): Aké je vaše profesionálne zázemie?

(Pak): Chodil som do školy len šesť rokov. V tých časoch moji rodičia a aj celá spoločnosť verili, že poľnohospodári nepotrebujú nič iné ako základné školské vzdelanie. Tak som pracoval na rodinnej farme až do veku 17 rokov. Potom som študoval rezbárstvo a pracoval v drevárskom priemysle takmer 25 rokov. V roku 1990 som sa vrátil na rodinnú farmu. Obchod s drevárskymi rezbami stagnoval a ja som nedokázal zarobiť dosť peňazí na podporu svojej rodiny.

(Milan): Aké prírodné hnojivá používate?

(Pak): Moja rodina nikdy nepoužívala chemické hnojivá. Pochopili sme, že aj bez nich môžeme byť úspešní. Namiesto toho používame tradičné komposty vyrobené z kravského a kuracieho hnoja. Toto domáce hnojivo používam dvakrát počas vegetačného obdobia. V roku 2007 som zlepšil svoj kompost pridaním červov a listov zo stromov. Taktiež som pripravil nechemický rastlinný sprej, ktorý kombinuje listy a mnohé ďalšie zložky. Mám rôzne receptúry kompostu pre rôzne aplikácie. Dokonca používam určité listy zo stromov na to, aby som držal muchy ďalej od mojich kráv.

(Milan): Vďaka čomu je systém pestovania ryže, ktorý používate taký ekologický?

(Pak): Sadenice sadíme jednu po druhej (oddelene), nie desať naraz. To spôsobuje, že každá sadenica rastie vyššie a zvyšuje výnos. Je to dané tým, že každá rastlina má veľa výhonkov. Študoval som to a prišiel som k nasledovným záverom. Ak je desiatka sadeníc vysadená pokope bežnou metódou, každá sadenica má len dve výhonky.

Ak však budeme vysádzať len jednu sadenicu, môže mať až 70 výhonkov. Zrná ryže sú tiež väčšie. Pitnej vody je na Bali málo a rastliny pestované touto metódou nepotrebuje toľko vody. V tomto ekologickom systéme poľnohospodárstva nepálime ryžovú slamu, ale vrátime ju do pôdy, a to formou kompostu. Pridávam hnojivo alebo sprej, ktoré si vyrobím sám, takže si môžem byť istý, že neobsahuje žiadne chemikálie.

(Milan): Aké sú výhody a nevýhody vášho ekologického poľnohospodárstva?

(Pak): Niekedy je ťažké presvedčiť poľnohospodárov, že naša metóda naozaj funguje lepšie. Mladé sadenice sú jednotlivo oddelené, takže farmári si myslia, že táto metóda bude produkovať menej ryže na každú z nich, ale v skutočnosti je výnos oveľa vyšší. Na jednej strane je táto ekologická metóda náročnejšia na pracovnú silu pri výsadbe, no poľnohospodári nemusia platiť za chemické hnojivá.

(Milan): Sú ryžové polia pestované v ekologickom režime zraniteľné voči chorobám alebo škodcom?

(Pak): Moja skúsenosť spočíva v tom, že silné a zdravé organické ryžové polia sú zriedka postihnuté chorobami alebo škodcami. Ekologické poľnohospodárstvo je o vytvorení zdravého prostredia - bez použitia chemikálií - ktoré je dostatočne pevné, aby odolalo inváziám. Tieto zamorenia sú sezónne, takže je potrebné ich pripraviť vopred. Zistil som, že rastliny pestované v poľnohospodárskych podnikoch používajúcich chemikálie nie sú dostatočne silné a zdravé, aby odolali útokom.

(Milan): Zdá sa, že ste odborníkom na permakultúru, na ekologické poľnohospodárstvo. Ste ochotný podeliť sa o vaše know-how aj s inými poľnohospodármi?

(Pak): Snažím sa učiť poľnohospodárov, ako používať udržateľné ekologické metódy pestovania. Som vždy pripravený hovoriť s farmármi v nádeji, že sa premenia na ekologických poľnohospodárov. Niektorí sa úprimne zaujímajú, ďalší sú len zvedaví, iní sú leniví a nie moc tvoriví a je pre nich jednoduchšie použiť chemikálie. Mnohí váhajú skúsiť niečo nové, iných odrádza pracnosť. Mnohí poľnohospodári dnes nemajú dušu poľnohospodára a nedávajú veľký dôraz na zdravú pôdu, zdravú produkciu, zdravú rodinu a zdravých a spokojných zákazníkov. Mnohí začali hospodáriť na pôde len pre peniaze. Neuvedomujú si, že môžu zarobiť peniaze a ešte aj pestovať ekologicky, rešpektovať zem a byť pritom šťastní.

Viac o Fredyho produktoch sa dozviete tu: www.indonesiaorganic.com/rice/bali-organic-corner

VIAC FOTIEK ZO VČELÁRENIA NA BALI NÁJDETE V NAŠEJ FOTOGALÉRII.

Ak by Vás zaujímalo, ako sa včelári v Katare, prečítajte si článok: Dobrodružná výprava za datľovým medom z Kataru.

*https://en.wikipedia.org/wiki/Indonesia