Rodinná včelia farma MEDÁREŇ

Prvá konferencia o budúcnosti európskeho včelárenia v Bratislave

Konferencia_2020_220

Dňa 7.3.2020 sa v priestoroch hotela Gate One v Bratislave konala prvá medzinárodná konferencia o budúcnosti európskeho včelárenia. Túto konferenciu organizovala Helena Proková, ktorá je zakladateľkou úspešného projektu Blesabee.

Organizácia konferencie bola podľa mňa na veľmi vysokej úrovni, určite sme sa nemuseli hanbiť ani pred zahraničnými účastníkmi. Prednášali odborníci z verejného aj súkromného sektora z Francúzska, Rakúska, Fínska, Švajčiarska, či Slovenska. Vo svojich príspevkoch rozoberali problém so Sršňom ázijským, boj s klieštikom včelím, nedostatok včelej pastvy, falšovanie medu a ďalšie aktuálne témy.

Sršeň ázijský vo Francúzsku

Jednou z nosných tém bol Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax). Na túto tému prednášali hostia z Francúzska, kktorí nám priblížili problémy francúzskych včelárov so Sršňom ázijským. Vo Francúzsku sa objavilo prvé hniezdo v roku 2012 a v roku 2018 tých hniezd bolo už 3000! Tento druh sršňa predstavuje vysoké riziko osobitne pre včely medonosné, keďže nemá prirodzeného predátora.

Treba ale povedať, že sršeň ázijský predstavuje riziko aj pre iné druhy európskeho hmyzu. Sršňa ázijského prvý krát spozorovaný na juhozápade Francúzku, pravdepodobne sa do EÚ dostal lodnou dopravou z Číny.

Aký je vlastne Sršeň ázijský?

Sršen ázijský je o niečo menší, než jeho európsky príbuzný sršeň. Kráľovná sršňa ázijského dosahujú dĺžku 30 mm, samce sú o niečo menšie 24 mm a ostatné jedince merajú okolo 20 mm. Sršeň ázijský je čierny, len zadoček má žltej farby. Primárne hniezda stavajú zvyčajne v nízkych kroch respektíve v nižších častiach stromov. Neskôr budújú sekundárne hniezda, ktoré sú umiestnené vyššie v korunách stromov.

Následne svoje pôvodné hniezda opúšťajú a sťahujú sa do novovybudovaného sekundárneho hniezda. V jednom hniezde sa nachádzajú stovky až tisíce jedincov. Je to denný hmyz, čiže v noci je neaktívny. Sršňe svoje obete – včely rozoznávajú podľa feromónov. Odhryznú strednú časť tela včely, ktorá má najviac živín a odnesú ju do hniezda. Včely sa voči tomuto predátorovi nedokážu ubrániť.

Najviac sršňov je v mesiacoch august a September. Samce a robotnice hynú pred zimou. Zimuje osamotená matka – kráľovná. Na jar kráľovná buduje hniezdo. Tam nakladie vajíčka. Hniezdo rastie veľmi rýchlo až do jesene...

Ako bojovať voči Sršňovi ázijskému?

Francúzki prednášajúci (Dr. Etienne Calais a Dr. Jean-Luc Denechere) odporúčali ničiť hniezda večer, keď je matka v hniezde. Pasce na sršne nastavujú od konca februára do polovice mája. Odchytené sršne dávajú do mrazničky na 24 hodín, no sem tam sa stáva, že aj po 24 hodinách sa srčne zobudia, preto treba byť pri použití tejto metódy dôsledný.

 

Klieštik včelí (Varroa Destructor)

Druhou nosnou témou bol boj voči klieštikovi včeliemu. Tu by som za všetkých prednášajúcich vyzdvihol prednášku Dr. Wolfganga Wimmera z Rakúska o hypertermii. Pán Wimmer do detailov rozobral spôsob, ako bojovať voči klieštikovi včeliemu prostredníctvom tepla. Žiadna chémia. Žiadne rezidua. O tomto prístroji napíšem neskôr samostatný článok, určite si ho zaslúži.

Poučnými boli aj prednášky Doc. Roberta Chleba, Ing. Pavla Fiľa, či Stanislava Jaša. Aj tieto prednášky si zaslúžia samostatný článok. Už čoskoro.

 Autor: Milan Kozickýwww.medaren.sk

 

Vytvořil Shoptet | Design Shoptetak.cz